Vitajte na stránkach Obce Považany

História obce

Obec Považany vznikla zlúčením troch obcí - Mošovce, Svätý Kríž a Vieska.

Svätý Kríž,

lokalita na pravom behu Váhu v blízkosti Nového Mesta nad Váhom, patrila do Nitrianskej stolice. Vznik lokality sa datuje do 12. storočia. Prvá písomná zmienka sa nachádza v listine datovanej 6. októbra 1297. V nej nitrianska kapitula potvrdila, že Mikuláš, syn Jakuba, zemana zo Svätého Kríža (Kereztwr), odpredal za 64 mariek usadlosť Svätý Kríž so všetkými úžitkami a príslušenstvom a odovzdal do trvalej držby svokrovi Athlykovi, synovi Othu, jeho dedičom a ich nástupcom. Starý názov Kereztwr sa nachádza v listine z roku 1357 a aj v portálnom súpise z roku 1452.

Vtedajší kostol postavili v polovici 13. storočia pravdepodobne nemeckí križiaci, ktorí dostali donáciu na Veľké Kostoľany,
Žlkovce a Zelenice. Fara odvádzala roku 1332 pápežský desiatok. Patrocinium kostola bolo Povýšenie sv. kríža. Farárom v rokoch 1332 až 1337 bol Aegidius. Podľa portálneho súpisu z roku 1533 patril Svätý Kríž zemanom Svätokrížskym. Podľa cirkevnej vizitácie z roku 1560 zemepánom lokality bol Szentpéteri. V tom čase bol kostol a pri ňom sa
nachádzajúci cintorín v dezolátnom stave. V roku 1598 bolo v dedine deväť zemianskych domov, v roku 1600 osem, 1601 desať a v roku 1603 šesť domov. V roku 1715 mala sedem želiarskych domácností a v roku 1753 dvadsaťsedem rodín. V roku 1787 tu bolo 38 domov a 319 obyvateľov. V roku 1828 vzrástol počet domov na 54
a počet obyvateľov na 380. Obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárstva zaoberalo košikárstvom.

Mošovce

História

Alexander Rudnay

Narodil sa 4. októbra 1760 v dedinke Kríž nad Váhom. Katolícka výchova z domova boli bezpečným základom pre 10-ročného Alexandra, keď sa v roku 1770 dostal do nitrianskeho piaristického gymnázia. Tu dozrelo jeho nadanie pre kňazské povolanie. Potom postupne prešiel semináre v Prešporku, filozofickú fakultu v Trnave, seminár v Budíne. Kňazská vysviacka sa konala v roku 1783 v Prešporku.

Rudnayova cirkevná činnosť sa uberala štyrmi smermi – po linke pedagogickej, pastoračnej, správnej a poradenskej. S drobnou kňazskou prácou sa rozlúčil v roju 1808, keď ho menovali za arcidekana v Šaštíne – Strážach a za krušovského titulárneho opáta. 14. júla 1816 ho vymenovali za sedmohradského biskupa. Hlboká viera, nábožné zmýšľanie, usilovnosť a nadanie našli východisko na nápravu ťažkých problémov Sedmohradskej diecézy. Prvou jeho úlohou bola náprava výchovy kňazov. Veľmi naliehal na zakladanie mariánskych kongregácií v katolíckych stredných školách, aby mládež a vychovávateľov prenikol duch Ježišovej Matky. V čase veľkého hladu v roku 1818 bez rozdielu náboženskej alebo národnostnej príslušnosti rozdával najprv vlastné a potom zakúpené obilie, čím zachránil tisíce ľudí pred istou smrťou.

V Ostrihome začal pôsobiť od 15. mája 1820, aby v ťažkých časoch aj tu vytvoril hodnoty smerom k vytvoreniu samostatnej uhorskej cirkevnej provincie nezávislej od štátnej moc. Svojou prácou sa zaslúžil o budovanie Ostrihomu, dal vyhotoviť plán na komplex budov na Hradný vrch a vybudovať katedrálu. V blízkosti baziliky naprojektoval dva kňazské semináre, prímasovu rezidenciu a kanonické domy. Významné sú i stavby a rekonštrukcie kostolov v jeho domove, a to v dedinách Nitrianske Rudno, Diviacka Nová Ves, Svätý Kríž nad Váhom a Krušovce.