Rozloha obce: 874 ha
Počet obyvateľov:
| muži | 639 | |
| ženy | 647 | |
| spolu | 1286 |
Veková štruktúra obyvateľstva:
| predproduktítny vek muži (0 - 14) | 17% | |
| predproduktítny vek ženy (0 - 14) | 18% | |
| produktítny vek muži (15 - 59) | 68% | |
| produktítny vek ženy (15 - 54) | 52% | |
| poproduktívny vek muži (60+) | 15% | |
| poproduktítny vek ženy (55+) | 30% |
Žiaci:
vedúci družstva : Mati Ladislav,
tréner družstva: Cibulka Daniel,
asistent trénera: Miklovič Ľubomír
Dorast:
vedúci mužstva: Ing. Tibor Jambor
tréner mužstva: Miroslav Satina
Muži:
vedúci mužstva: Daniel Cibulka
tréner mužstva: Marcel Kubica,
asistent trénera: miesto je voľné
Miestna ľudová knižnica, ktorá v súčasnosti súdli na prízemí budovy školky, patrí medzi významné kultúrne ustanovizne obce. Prvá zmienka z kroník o obecnej knižnici je z roku 1935.
Knižnica má približne 80 aktívnych čitateľov a z dlhodobého hľladiska ju navštevuje asi stovka obyvateľov obce. K dispozícii viac ako 9 000 knižných titulov, niekoľko periodík ako napr. Slovenka, Nový čas pre ženy i platne. Do knižného fondu ročne pribudne približne 70 nových kníh rešpektujúc požiadavky čiteteľov rôznych vekových katergórií. Zamestnakyňou knižnice je pani Tatiana Blahovcová. V minulosti sa o chod a zveľaďovanie knižnice starala pani Bezáková.
Stretávacím bodom mládeže je i fitness centrum s pinpogovým stolom, ktoré sa nachádza taktiež v priestoroch knižnice.
| Otváracie hodiny: | Pondelok: 1300 - 1900 Utorok: zatvorené Streda: 1300 - 2000 Štvrtok: zatvorené Piatok: 1300 - 2000 |
Stránky Základnej školy kardinála Alexandra Rudnaya Považany sa nachádzajú na
http://zspovazany.edupage.org/
Túra s názvom „K bránam hradného panstva“ sa začala v hmlistom opare jesene a smerovala na hrad Tematín, ktorého panstva boli dedinky tvoriace terajšie Považany v minulosti súčasťou. I keď to počasie spočiatku nenaznačovalo, výsledkom bola prechádzka v pomerne svižnom tempe s nečakaným ale o to milším záverečným prekvapením – inverziou s nádherným výhľadom na úrodné polia nížiny, v ktorej žijeme. Skupina nadšencov opravujúcich hrad sa pomaly balila na odchod, avšak zanechala po sebe veľký kus práce v podobe konzervácie a spevnenia hradných múrov. Lesy Považského Inovca ukrývajú veľa krás a nám sa jedna z nich objavila pred očami úplnou náhodou. Bol ňou kovovolesklý, domodra sfarbený chrobák s nádhernými zakryvenými tykadlami.
,,Beckovský pochod“ bol v kontraste s návštevou Tematínu výlučne rovinatý výlet bez akýchkoľvek prevýšení. Zároveň bol príjemným rozlúčením sa s turistickou sezónou. To, že je vhodná chvíľa na čas odložiť výstroj nás upozornila teplota, ktorá sa iba mierne vyšplhala nad bod mrazu. Zelená turistická značka nás viedla po hrádzi rieky Váh okolo Zelenej vody skrz prírodu pripravujúcu sa na odpočinok. Príjemné mierne tempo a dobrá nálada urýchlili plynutie času a v priebehu niekoľkých desiatok minút bola dominanta obce Beckov na dosah. Ochota skupiny pokračovať pešo i napriek miernej únave z Nového Mesta nad Váhom do Považian mimo plánu je dobrou devízou do ďalších podujatí. Beckovský pochod bol príjemnou prechádzkou na prelome odchádzajúcej jesene a nastávajúcej zimy.
Majstrovstvá sveta v nohejbale sa konajú v dvojročných intervaloch. Po návšteve Majstrovstiev Európy v Trenčíne v roku 2007 sa fanúšikovia nohejbalu z Považian zúčastnili i Majstrovstiev sveta v Nymbukru v susednej Českej republike. Práve z tohto podujatia Vám prinášame krátku reportáž.
Čo nikdy nechýba spoločným chvíľam stráveným v autobuse plnom obyvateľov Považian je dobrá nálada. Po krátkom ,,štarte“ v (niektorí iba pred) pohostinstve Karavan sa autobus so štyridsiatimi členmi vydal na svoju cestu.
Svetová špička v nohejbale už nie je iba o Slovensku a Českej republike. Svedčí o tom aj medailová bilancia celého šampionátu. Slovensko v nej obsadilo druhú priečku spoločne s Rumunskom , pričom domov sme si z Čiech odniesli po jednom kuse z každej medaily. Mnohí z nás čakali viacnásobné zastúpenie Slovenska vo finálových bojoch, avšak športová kvalita a vrtkavá šťastena, ktorá ku športu patrí, bola tento krát rovnomernejšie rozdelená pomedzi zápoliace tímy. Veď minimálne jednu medailu získalo tento rok 5 tímov.
Vyvrcholením celého turnaja bolo finále trojíc medzi Slovenskom a Českou republikou. Zápas plný dramatických okamihov, napätia a výborného nohejbalu, ktorý nenechal nikoho ostať chladným, sa nakoniec skončil víťazstvom slovenských reprezentantov. O to viac nás teší skutočnosť, že o najcennejší kov, sa zaslúžil považanský rodák Richard Makara. Ten prevádzal vo finálovom súboji výborné obranné zákroky na sieti ako i presné útočné zakončenia. Pre Richarda to bola v poradí piata zlatá medaila zo svetového šampionátu.
Príjemným prekvapením bolo, že hŕstka fanúšikov zo Slovenska, najmä tých považanských, dokázala v kľúčových okamihoch zápasov prekričať drvivú väčšinu hlasov domácich a snáď prispela povzbudzovaním našich reprezentantov k lepším výkonom a bola tak povestným ďalším hráčom v poli.